Spoločná mena má však aj odvrátenú tvár, ktorou sú skúsenosti obyvateľov krajín pri jej zavádzaní. Nová mena priniesla zdražovanie: neoprávneným zaokrúhľovaním cien na desiatky centov, psychologickým oceňovaním a zachovaním takzvaných baťovských cien – napríklad ak niečo stálo 2,99 DM (čiže okolo 1,5 €), prepočítalo sa to na 1,99€ (čo je zdraženie takmer o 25%). Po čase mali niektoré výrobky v eurách dokonca rovnakú nominálnu cenu, ako keď sa používala nemecká marka. Skryté zvyšovanie cien sa často skrývalo za sezónne výkyvy alebo sa spoliehalo na to, že zákazníci na to aj tak zabudnú.

Oficiálne štatistiky toto zdraženie nebrali do úvahu pri kalkulácii inflácie, pretože väčšina produktov, ktorých sa to týkalo, sa nenachádza v spotrebiteľskom koši. V oficiálnych číslach sa teda zvýšenie cien vo všeobecnosti neprejavilo. Spotrebitelia však majú iný názor. Nespokojní s eurom sú Francúzi, ktorí stále prepočítavajú ceny na Franky, Taliani, ktorí kvôli novej mene na určitý čas takmer prestali nakupovať, ale aj Nemci, ktorí euro posmešne nazývajú ,,teuro” (teuer znamená v nemčine drahý)

Euro zdvihlo ceny aj v Slovinsku a zdraženie sa prejavilo dokonca oveľa skôr ako sa v marci 2006 zaviedlo dvojité zobrazovanie cien v obchodoch. Vysvetľovalo sa to ako ,,normálne“ zvýšenie cien. O niečo neskôr sa ceny začali zaokrúhľovať nahor na desiatky centov a v súčasnosti sa ceny hýbu nahor smerom k psychologickým baťovským cenám ako 1,99 eura, 2,99 eura atď. Napriek tomu, že sa prijala legislatíva, ktorá mala takýmto postupom zabrániť, zakročilo sa iba v prípadoch, ktoré vážne ohrozovali celkový proces prijatia eura a nie pri drobných špekuláciách, ktoré mali najväčší podiel na zdražení.

Môžeme proti tomu niečo urobiť? Odpoveď znie: áno. Musíme zmeniť spôsob, akým vnímame hodnotu peňazí. Hodnota 500 € a 200 € bankoviek je príliš vysoká. Do rúk sa nám dostanú veľmi zriedka. Máme problém ich v obchodoch rozmeniť a preto ich neradi dostávame vo výplate. Niekedy je dokonca problém rozmeniť 100 € bankovku, čo už je seriózny problém.

Na druhej strane musíme narábať s mincami, ktoré majú pomerne veľkú hodnotu a prejde nám ich cez ruky mnoho. Treba na ne špeciálne peňaženky či plastové držiaky. Kvôli zaokrúhľovaniu smerom nahor na desiatky centov, prestanú mať jedno dvoj a päť centové haliere čoskoro zmysel. Keďže sa mince považujú za drobné, ich používanie sa pravdepodobne neobmedzí iba na 10, 20 a 50-centové mince, ale až na 1€ a 2€. Platenie mincami sa považuje za platenie ,,drobnými“, ktorých sa chcú ľudia zbaviť. Podobne je to aj pri 1€ a 2€ minciach, ktoré však majú pomerne vysokú hodnotu. A to je presne jeden z dôvodov na neoprávnené zvyšovanie cien. Ak by sa zaviedli 1€ a 2€ bankovky, základná peňažná jednotka by získala späť hrdosť a rešpekt.

V minulosti sa objavilo viacero iniciatív s podobným cieľom, no nemali veľký úspech. Ich iniciátormi boli ministerstvá či európske inštitúcie, no nemali podporu obyvateľov. Preto si myslím, že naša iniciatíva, ktorá vzišla zo široko spoločenskej petície, by prinajmenšom mohla vzbudiť záujem diskutovať o tomto probléme, najmä ak ju podporia ľudia z viacerých členských krajín EÚ. Veríme, že vysoká podpora petície by mohla presvedčiť Radu guvernérov Európskej centrálnej banky.